BLOGY DO 100 SLOV - EKONOMIKA

AUTONÓMNA TOVÁREŇ

Je ľahšie vyrobiť autonómne vozidlo alebo vybudovať autonómnu továreň? Paradoxne, možno továreň. Všetky procesy sa opakujú a dajú sa naprogramovať. Nemôžu vznikať žiadne nepredvídané situácie. Továreň využíva len obmedzený priestor, netreba reagovať na poveternostné vplyvy či tmu. Väčšou prekážkou budú otázky vlastníctva týchto tovární. Keď ich však bude riadiť umelá inteligencia, vlastne nebudú potrební manažéri. A nezamestnanosť sa dá riešiť skracovaním pracovného času a nepodmieneným príjmom. Nemal by to napokon byť konečný cieľ ekonomiky?

FIRMY - JEDINÍ NEPRIATELIA VOĽNÉHO TRHU

Spotrebiteľovi je jedno, či mu tovary zabezpečia firmy, štát alebo ich vytlačí nejaká mestská 3D tlačiareň. Voľný trh ho nezaujíma. Koho však trh zaujíma a najmä ohrozuje, sú firmy. A sú to práve firmy, ktoré sa trh pokúšajú deformovať, či rovno ovládnuť. Volanie nátlakových skupín po voľnom trhu nie je nič iné, ako lobizmus veľkých firiem za zachovanie existujúcich deformácií trhu. A niektoré médiá tieto články publikujú. Keby to s ochranou trhu mysleli vážne, tak by kritizovali monopolné praktiky, skupovanie malých firiem, kartelové dohody. Čo tak napríklad lobovať za zavedenie trestného činu ohrozenia trhu, ktorého sa dopúšťajú manažéri?

ĎALŠÍ MINISTER, KTORÝ NA TO NEMÁ

Niežeby jeho predchodcovia boli schopnejší. Dokonca si môžeme gratulovať, že tam nesedí ujo, ktorý tak veľmi túžil byť ministrom financií. Avšak hneď prvá otázka tlačovky ministra Hegera odrovnala. Znela: Ktoré konkrétne opatrenia zabezpečia deklarované zvýšenie životnej úrovne na 92% priemeru EU? Zjavne vôbec netušil. Aj dnešných 74% máme len preto, že sa EU rozrastá o chudobnejšie krajiny a odišla Británia. Keď sa EU rozšíri o Macedónsko či Albánsko dosiahneme aj 92%. Načo je dobré takéto sprosté klamanie verejnosti? Merajte sa s Rakúskom a rozmýšľajte ako to dosiahnuť. Ale to je už iný level ako mrhanie peňazí z Plánu obnovy, však?

ROZUMEJÚ VÔBEC CENTRÁLNI BANKÁRI EKONOMIKE?

Jedna vec je dôležito sa tváriť a používať odbornú terminológiu. Druhá vec je problematike rozumieť. Ono to zďaleka nie je problém len ekonómov. ECB, a nielen ona, si už roky dáva inflačné ciele. Nepodarilo sa ich naplniť Draghimu ani Lagardeovej. V biznise to znamená odchod z funkcie. V ECB zjavne nie. Ako títo ľudia rozumejú ekonomike, keď si vytýčia nesplniteľné ciele, nedokážu ich splniť a ešte nato minú 3 bilióny EUR? Tieto bilióny sa ani nedostanú do reálnej ekonomiky. Musia tak vznikať pochybnosti, kto prevzal tie najvýznamnejšie ekonomické posty. Horšie je, že tie pochybnosti v obci ekonómov nevznikajú.

ČO KEBY TO BOLI UROBILI V ZIMBABWE NAOPAK

Vyhnali bielych farmárov a pôdu získali tí, ktorí z nej nevedeli vyťažiť nielen zisky, ale ani produkciu. Výpadok produkcie zapríčinil hyperinfláciu a tlačenie peňazí. Čo keby boli vytlačili peniaze hneď, rozdali ich roľníkom (nepodmienený príjem) a farmy nechali majiteľom? Inflácia by určite existovala, ale nie hyperinflácia. A zostali by im fungujúce farmy. Inflácia a tlačenie peňazí boli následkom výpadku produkcie, nie jej príčinou. Podobná vec sa udiala aj vo Venezuele. Chavez prepustil 18 000 štrajkujúcich zo štátnej PDVSA, medzi nimi tých najschopnejších inžinierov. Firma, ktorá zabezpečovala tretinu HDP, skolabovala. Skazu dokonalo zoštátnenie ďalších producentov ropy a ich prevedenie pod PDVSA.

BITCOIN? TO SA NÁM LEN VYSMIEVAJÚ BOHOVIA

Je to iba zhluk čísiel na nedôveryhodnom a zároveň ťažko prístupnom mieste. A ak zabudnete heslo, tak aj nedostupnom. Blockchain neposkytuje bitcoinu ochranu pred ukradnutím. Pri ťažbe bitcoinu sa spotrebuje toľko energie ako v Argentíne. Je podivné, že sa ešte nestal predmetom záujmu Zelených. To, že cena bitcoinu stúpa do astronomických výšok v mnohom vypovedá o intelektuálnej úrovni ľudstva. Keďže sa bitcoin stal predmetom burzových špekulácií, na platenie ho použije len hodne naivný fanúšik kryptomien. Kryptomeny však netreba hádzať do jedného vreca. Mimoriadne sľubná je kryptomena pre 99%. A tých 99% ňou bude môcť aj bez problémov platiť.

ŠIALENÁ EKONOMIKA

Globálny dlh predstavuje 365% HDP. P/E Tesly má hodnotu 1700. Jej trhová kapitalizácia je vyššia ako desiatich najväčších svetových automobiliek. Zoom má kapitalizáciu 100 miliárd dolárov, ale ročné tržby 600 miliónov. Trhová hodnota firmy na prenájom kancelárií dosiahla 47 miliárd dolárov. Už aj stihla skrachovať. Centrálne banky sa snažia dosiahnuť infláciu. Posielajú bilióny bankám a pritom vedia, že sa do reálnej ekonomiky vôbec nedostanú. Ako je možné, že armáda ekonómov nevníma túto vyšinutú realitu? Že neprichádzajú s novými myšlienkami a modelmi? Že nebijú na poplach ako komunita klimatických vedcov? Ako je možné, že svet stále verí týmto novodobým astrológom?

EKONOMIKA POTREBOVALA WALLSTREETBETS

Pozrite ako ľahko môžu sociálne siete zmanipulovať trhy. Aké potom majú možnosti veľkí hráči? Myslíte, že ich nevyužívajú? To je odkaz WallStreetBets. Dôverovať trhom ovládajúcim svet môže už len naivný človek. Kto nevidí, že sa trhy stali Ponziho schémou, dostal ďalšiu šancu. Je príznačné, že "velikáni" slovenskej ekonomiky zverili tomuto hazardu desať miliárd dôchodkových úspor. O tom, ako títo ľudia tragicky nepochopili ekonomiku, svedčia aj stotisíce občanov na pomocných prácach v zahraničí, ďalšie stotisíce na pravidelných týždňovkách, vyľudnené dediny a mestá, ekonomika založená na podplácaní investorov stimulmi. A 12 rokov Fica. A žiaľ, jeden ich pohrobok vo vláde naďalej sedí.

RODINNÉ FINANCIE - AKO NA TO

Posledný deň mesiaca spočítajte príjmy za končiaci mesiac. Od príjmov odrátajte položky, ktoré musíte zaplatiť - splátky, byt, elektrinu, plyn, služby (telefón, internet, káblovka), vreckové pre deti. Zvyšnú sumu vydeľte počtom dní nasledujúceho mesiaca. Vyjde vám suma, ktorú môžete každý deň minúť. Tú rozdeľte na tri diely - diel pre manželku, manžela a domácnosť. O sumy, ktoré ste v daný deň ušetrili zvýšte sumu na minutie. A vydeľte ju znovu počtom dní, ktoré do konca mesiaca zostávajú. Zistíte, že denná suma bude pred koncom mesiaca oveľa vyššia, ako na jeho začiatku a môžte kúpiť viac vecí alebo niečo usporiť.

FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ - LEPŠIE BEZ BALASTU

V istej zábavnej relácii nedávno účinkovala lektorka finančnej gramotnosti. Učiť žiakov hospodáriť je mimoriadne zaslúžná činnosť, škoda že nie je bežnou súčasťou učebných osnov. Lektorka vystupovala fundovane, bol tam iba jeden rušivý prvok. Ukázal však, koľko nepotrebných informácií musia žiaci v rôznych predmetoch absorbovať. Išlo o otázky, ktoré lektorka položila hádačom. Boli typu koľko percent príjmu vynakladá priemerná slovenská domácnosť na rôzne výdavky. Zaradiť tento typ informácií niekde na koniec kurzu, keď ostala nejaká voľná hodina, ako zaujímavosť, by bolo fajn. Ale zaoberať sa s nimi v kurze je zbytočný balast, ktorý odpútava od hlavnej témy - naučiť sa hospodáriť.

NAVRHUJETE NIŽŠIE DANE? ZNÍŽTE SVOJU PAPALÁŠSKU STOPU NA NULU

Nízke dane sú fajn vec, znamenajú však menej peňazí pre najchudobnejších, chorých, pre zdravotné sestry, učiteľov, na rozbité cesty. Čo tak začať so znižovaním nákladov štátu od seba? Vzdať sa ministerských, tajomníckych a poslaneckých platov, aj tých superlukratívnych v Bruseli. Výlety na služobné cesty si platiť zo svojho. Podobne osobných šoférov, ochranku, sekretariáty, pohonné hmoty limuzín aj ich amortizáciu a mýto za každý kilometer cesty. Tiež alikvótnu časť ročných výdavkov parlamentu a prenájom poslaneckých kancelárií v komerčných cenách. Samozrejmosťou by malo byť vrátenie štátnych príspevkov za voľby. Takže ujovia a cnostné dámy, predveďte v praxi druhú časť názvu vašej strany.

ZABUDNIME NA EKONÓMOV A POLITIKOV A CHOPME SA EKONOMIKY - VÝZVA NA ROK 2021 (dlhšie čítanie na celú dovolenku)

Ekonómovia, a politici s nimi, nie sú schopní priniesť žiadne nové riešenia. Reformy, inovácie a zlepšenie školstva budú omieľať aj o ďalších 20 rokov. A lákať späť slovenských vedcov. Takto to fungovať nemôže a nebude. Aj keby sa našiel génius s prevratným vynálezom, treba sa postarať o uvedenie riešenia na celosvetvý trh, zabezpečiť hromadnú výrobu, udržať ju na Slovensku a firmu nepredať do zahraničia. A tŕpnuť, či niekto nevymyslí lepšiu inováciu v danom segmente. A ako vynález ovplyvní milióny pracovníkov, ktorí zabezpečujú každodenný život - zdravotníctvo, školstvo, potraviny, obchod, dopravu...? No nijako.

Existuje teda nejaké riešenie? Isteže áno - existuje celý komplex riešení. Základom všetkého sú miestne zdroje. Klasické miestne zdroje sú pracovná sila, pôda, občas nejaká fabrika. Dnes sa k nim pripája energetika, 3D tlač, robotika. A vždy sa zabúda na zopár tých najpodstatnejších - čistota, úsmev, ochota a slušnosť v službách a neokrádanie zákazníka.

V 1. etape potrebujeme rozhýbať regióny, priniesť do regiónov čo najviac financií a udržať ich tam.

1. zlepšiť kúpyschopnosť obyvateľov
2. produkovať kvalitné výrobky a služby v každom regióne
3. intenzívne kontrolovať a hodnotiť kvalitu výrobkov a služieb a čistotu prevádzok
4. ochraniť miestnych podnikateľov pred zahraničnou konkurenciou
5. prinášať do regiónov informácie o inováciách a školiť podnikateľov

Ako to dosiahnuť? Od najjednoduchšieho. Úsmev, ochotu a slušnosť personálu a čistotu výroby a prevádzky možno dosiahnuť ihneď a časť prevádzok s tým ani nemá problém. U ostatných treba výchovu a aj tlak. Nemusí to byť štát, ale súkromná firma, ktorá bude na tom aj profitovať. Možno sa niektorá dovtípi ako. Časť zdrojov sa uvoľní investovaním domácností do fotovoltaiky, batérií a tepelných čerpadiel. Domácnosti dnes už nemajú dôvod platiť za teplo a elektrinu. Prostriedky môžu obyvatelia použiť inak. Do regiónov možno priniesť najnovšie technológie v poľnohospodárstve. Treba sa inšpirovať tým čo existuje a prosperuje - zameranie na jednu špecializáciu a prepracované franšízy. Tie možno rozšíriť na množstvo prevádzok a služieb a štát ich môže prideľovať zdarma. Podnikatelia dostanú hotové know-how, len ho bude potrebné dodržiavať. A nič nestojí v ceste, aby dodržiavanie kontrolovali firmy. Profitovať môžu napríklad aj na centrálnom obstarávaní pre tieto franšízy. Veľa práce môžu vykonať osvietení starostovia a primátori. Obce môžu tiež investovať do robotizácie a aizácie.

Dôležitým zdrojom bude digitalizácia verejného priestoru. Štát nato vynakladá obrovské prostriedky a výsledky sú chabé. Súkromná firma to zvládne so zlomkom nákladov a ešte bude skvele profitovať. A je len symptomatické, že žiadna zo slovenských firiem sa do takéhoto lukratívneho projektu nepustila. Veď riešenie je také triviálne. Reformy ani školstvo však kreativite nenaučia.

Signálom, že vývoj ide dobrým smerom, bude, keď Bratislavčania prestanú nakupovať v Hainburgu. Ak dostanú rovnako kvalitné a cenovo dostupné produkty od miestnych výrobcov. Ak Slovensko bude ponúkať kvalitné služby, prídu aj turisti. A budú prenikať ďalej od Bratislavy. A potom sa sem začnú vracať aj vedci a nadaní študenti. Slovensko však musí vypadať ako Rakúsko, nie ako Moldavsko.

2. etapa - financovanie

Peniaze sú. ECB poskytla bankám 3 bilióny EUR v Asset purchase programmes. Je to viac ako 9 000 EUR na obyvateľa eurozóny, teda 48 miliárd EUR pre Slovensko. Tieto peniaze mali naštartovať európsku ekonomiku, ale reálne sa do nej vôbec nedostali. Skončili na akciových, či komoditných trhoch. Podobne by to dopadlo s helicopters money. Akurát, že tie by skončili v Ázii a u iných výrobcov spotrebného tovaru. Politici si tieto peniaze ani nevšimli. Program by mal garantovať, aby sa peniaze rovnomerne rozdelili do každej slovenskej, španielskej, talianskej, či gréckej dediny a aby tam aj dlhodobo pôsobili. V obciach a mestách by mali byť použité na stavbu domov, financovanie alternatívnych energetických zdrojov, spracovanie poľnohospodárskych produktov, ale aj 3D tlačiarne, či robotiku. Tento program financovania cez bezúročné pôžičky (rovnaké podmienky dostávajú od ECB komerčné banky) by mohol trvať desiatky rokov. Samozrejme, politici by sa fondu nemohli ani dotknúť. Ide to aj bez nich, projekt je pripravený. O aké peniaze pre mestá a obce ide si vypočíta každý sám. Len pre predstavu - pre Bratislavu by išlo o 3,8 miliardy EUR, v Banskej Bystrici takto mohlo byť 702 miliónov EUR a v obci Valaská v okrese Brezno 33 miliónov EUR. Popritom sú 2 miliardy EUR z eurofondov a 6 miliárd z fondu obnovy iba omrvinky.

Veľmi by pomohla kryptomena, ale úplne odlišná, od tých, ktoré dnes poznáme. Z rovnakého zdroja ako tento blog, pochádza projekt dvoch krypromien. Jedna z nich je Kryptomena pre 99%. Práve táto kryptomena prinesie nové pracovné príležitosti, vznik nových značiek, ktoré nebudú musieť ihneď čeliť globálnej konkurencii, nové druhy výrobkov, redukciu chudoby a populačnej explózie, rovnomernejšie rozloženie príjmov medzi obyvateľmi, riešenie negatívnych dopadov globalizácie na menej úspešné regióny, zníženie náporu imigrantov do prosperujúcich miest a krajín, návrat obyvateľov do vyľudňujúcich sa regiónov, oživenie poľnohospodárstva, ovocinárstva, gastronómie, potravinárstva, remesiel, alternatívnych energií, ľahkého priemyslu, dopravy v regiónoch, cestovného ruchu.

3. etapa - cieľ nemá byť plná zamestnanosť, ale radikálne znižovanie pracovnej doby

To je cieľ na úrovni EU. EÚ má sieť špičkových výskumných inštitúcií. Výskum treba nasmerovať aj na roboty, 3D tlač, aizované systémy, ktoré by mohli zlacňovať výrobu či výrazne skracovať pracovnú dobu. Výsledky výskumu potom bezplatne distribuovať do členských krajín EU. Keď sa trochu odkloníme od dogiem, môžeme uvažovať aj o open source aizovaných výrobách, ktoré vlastnia štáty, či obce. Akonáhle začne nejaké mesto či obec ponúkať štvor- či trojdňový pracovný týždeň a dvoj až trojhodinovú pracovnú dobu, stane sa magnetom pre imigráciu aj pre talentovaných ľudí. Ak tomu prirátame obchod, kde je väčšina tovarov dostupná cez internet, prácu cez internet a redefiníciu vzdialeností zavedením dopravy typu maglev či hyperloop, o oživení môžu uvažovať aj tie najopustenejšie regióny. Chýba už len radikálna reforma školstva. Ale prvé lastovičky už fungujú. Čo iné sú hry Farma či Automechanik, ak nie naplnením dávnej Komenského vízie - škola hrou.

31 ROKOV BUDOVANIA KAPITALIZMU - NIE JE TO ÚSPEŠNÝ PRÍBEH

V Rakúsku je priemerná mzda stále 3,5 krát vyššia. Podobné je to vo všetkých postkomunistických štátoch. Trpia aj rodiny kvôli mantre neschopných ekonómov - Za prácou sa treba sťahovať. Z človeka stal iba ľudský zdroj. Ekonomika neslúži ľuďom, ale naopak. Zažívame taký rozpad rodín ako nikdy v histórii - manželky odchádzajú na týždňovky alebo dlhšie turnusy do Rakúska alebo Čiech, manželia do Bratislavy, deti do Anglicka. Dediny sa vyľudnili, zriedkavá nie je chudoba. Do zahraničia odišlo minimálne 200 000 ľudí. Partneri sa nevidia celé týždne a potom len na pár dní, aby znovu odchádzali za často slabo platenou prácou.

SÚ ZISKY BÁNK ZASLÚŽENÉ?

Požičať peniaze a určiť úrok. A potom dlh s viac alebo menej skrytým násilím vymáhať. Ide o ten najprimitívnejší biznis. Zvláda ho každý začínajúci mafián aj pologramotný úžerník z osady. Naozaj je celospoločenská potreba tohto biznisu taká, že ospravedlňuje astronomické zisky? Napríklad v období Covidu. Peniaze by mali byť využité na vývoj liečiv, starostlivosť o chorých, podporu postihnutých. Veci zašli tak ďaleko, že pre banky nemajú peniaze žiadnu hodnotu. A architekti existujúceho ekonomického modelu majú toto pred očami a tvária sa, že je všetko v poriadku. Prečo nevytvoriť banku EU, kde by si ľudia mohli svoje peniaze ukladať bez poplatkov?

PREČO JE CHYBOU POLITIKA FOTIŤ SA S MANAŽÉRMI

Že nemajú byť videní s mafiánmi, príčetní politici vedia. Iste, niektorí sa nechajú rovno natočiť, ale to už je iná kapitola. Fotkou s manažérom firmy premiér a minister signalizujú, že klesli na jeho úroveň. Fotografia vypovedá o tom, že firme boli poskytnuté také výhody, ktoré iné firmy nedostali. A malo by to znepokojiť aj daňových poplatníkov, pretože firma získa nespravodlivú daňovú úľavu. Od utopického kapitalistického raja sme na svetelné roky vzdialení, čo politikov núti podplácať svetové koncerny, aby nám tu a tam hodili nejakú omrvinku výroby. Len kedy už konečne začneme využívať to know-how, ktoré nám vraj tieto firmy prinášajú.

HLBOKÝ ÚPADOK EKONOMICKEJ VEDY

Neprejde týždeň, aby médiá neinformovali o najnovších objavoch vedy a techniky. Na Nobelovu cenu potom čakajú roky. V ekonómii je to naopak, Nobelove ceny za posledné roky sú tragikomédiou. Nové myšlienky neprichádzajú. Ekonómia nemá nijaké riešenia pre dlhodobé problémy - chudobu, bezdomovectvo, nízke mzdy, nefungujúce zdravotníctvo, nerovnosť. A už vôbec nemá odpovede na nové výzvy - ekológiu, robotizáciu. Namiesto nových nápadov čítame astrologické predpovede najrôznejších ukazovateľov, či analýzy trhov, pričom si komentátori ani nevšimli, že z búrz sa stali Ponziho schémy (jasné, neveríte, tak sa pozrite na akcie Tesly). Priestor je prázdny, nájdu sa ľudia s novými riešeniami?

FIRMY BY MOHLI POČÚVAŤ ZÁKAZNÍKOV

Chladnička, ktorá si potraviny objedná sama je asi to posledné čo v domácnosti potrebujete. Na zapnutie svetla tiež nie je nevyhnutné smart riešenie. V domácnosti je toľko prác, ktoré po robotizácii priam volajú a firmy žiadne zariadenia neponúkajú. Napríklad utieranie prachu, žehlenie, čistenie a krájanie zeleniny, zemiakov, mäsa, úplne aizovaná príprava jedál - varenie, pečenie. Ale aj šitie, práce v záhrade, zber úrody. A potom môžte, milé firmy, presunúť pozornosť na drobných podnikateľov, farmárov, remeselníkov. Nepotrebujeme lákať za drahé peniaze vedcov zo zahraničia, ktorí aj tak nič nevymyslia. Stačí sa len pozrieť okolo seba a rozmýšľať, ako ľuďom uľahčiť prácu.

ČO MÔŽE BYŤ ROPOU EURÓPSKEJ ÚNIE?

Je dobrým zvykom ropných štátov distribuovať časť bohatstva svojim občanom. Tak prosperujú napríklad Emiráty či Saudská Arábia. Ale aj Kaddáfího Líbya, čo robilo život v tejto krajine znesiteľnejším. Peniaze prúdia na školstvo, zdravotníctvo, ale aj na priame platby, pravidlom sú nízke dane. EÚ ropu nemá, má však sieť špičkových výskumných inštitúcií. So správne nasmerovaným výskumom by mohli prinášať obyvateľom EU podobný profit ako ropa. Roboty, 3D tlač, aizované systémy by mohli zlacňovať výrobu či výrazne skracovať pracovnú dobu. Keď sa trochu odkloníme od dogiem, môžeme uvažovať aj o open source aizovaných výrobách, ktoré vlastnia štáty, či obce.

AJ EKONÓMIA POTREBUJE SVOJHO DÄNIKENA

Zobral staré náboženské texty a bohov stotožnil s mimozemšťanmi. A zrazu mnohé do seba zapadlo. Poukázal na nezmyselnosť teórií oficiálnej archeológie, špeciálne na planine Nazca. Ekonómia potrebuje človeka, ktorý poukáže na dnešný nefungujúci model a vyvráti nezmysly, ktorými nás oficiálna ekonómia stále kŕmi. A zároveň predstaví model, ktorý bude fungovať. Oslavované trhové mechanizmy nedokážu odstrániť chudobu ani v najbohatších krajinách, neposkytujú ľuďom dôstojné bývanie bez zadĺženia na celý život, neznižujú, ale kopia dlhy, bankám dali neobmedzenú moc, pár jedincov žije z práce tisícov iných, nedokážu radikálne skrátiť pracovnú dobu, využiť technológie v prospech všetkých, akciové trhy premenili na Ponziho schémy...

MILIARDOVÁ INVESTÍCIA VW - NAOZAJ DOBRÁ SPRÁVA PRE SLOVENSKO?

Naši ekonómovia sa poponáhľali s pozitívnym prijatím investície. Očakávajú rast HDP, najmodernejšie technológie, vysokú pridanú hodnotu. Tento postoj len odzrkadľuje pokračujúcu intelektuálnu krízu tohto odboru. Dávno zabudli, že túto krajinu neobývajú jednotky HDP, ale ľudia. Čo prinesie investícia im? Zisky nie, pretože majiteľom fabriky sú Nemci. Príjmy štátu skôr nie, práve naopak, v týchto prípadoch bývajú zvykom stimuly. A zamestnanosť? Vyrábať sa má Passat. To znamená vysoká kvalita, ktorá sa dosahuje nasadením robotov, pričom návratnosť robotických technológií klesla pod tri roky. Práve naopak, táto investícia môže predznamenať prudký pokles zamestnanosti v tomto odvetví, ktorý sa, napokon, už aj tak očakáva.

ŠKOLSTVO NIE JE PROBLÉM

Vážení ekonómovia a aj politici, vinu za vlastnú neschopnosť nezvaľujte na vedu a školstvo. Problém nie je nekvalitné školstvo a neproduktívna veda. Problém je, že nefunguje váš ekonomický model. Nefunguje v žiadnej postkomunistickej krajine ani 30 rokov po revolúciách. Preto ste si našli obetných baránkov, na ktorých môžete desiatky rokov zvaľovať zlyhanie ideológie. Každý podnikateľ vie, že nie je ťažké niečo vyrobiť alebo vymyslieť. Umenie je predať. Školstvo môže produkovať géniov a veda inovácie. Aj tak ich zaplatia najbohatšie firmy a výroby sa presunú do najlacnejších krajín. A vám zostane len podplácanie veľkých investorov napríklad daňovými prázdninami.

EÚ NEPOTREBUJE MIGRANTOV, ABY ZA NÁS MAKALI

Potrebuje moderné technológie - roboty, 3D tlač, aizované systémy, aby zabezpečovali výrobu čo najväčšieho počtu tovarov a nahrádzali väčšinu služieb. COVID znamenal obrovskú výzvu pre biológov. Chopili sa jej stovky vedcov a začali pracovať na vakcíne a lieku. EU musí dať rovnaký impulz fyzikom a informatikom. A potom technológie distribuovať nielen po členských štátoch, ale aj Afrike, Ázii, Latinskej Amerike. Technológie zabezpečia prosperitu, ale aj dostupnosť výrobkov a služieb. Len to odstráni migráciu. Zároveň naštartuje populačný rast aj v Európe, pretože rodiny nebudú ekonomicky ohrozené. Až rozvoj technológií otvára reálne možnosti pre zavedenie nepodmieného príjmu a to nielen v Európe.

KDE JE POZITÍVNE PÔSOBENIE KONKURENCIE?

Namiesto rozmanitosti výrobkov sa sortiment neustále zužuje. Menej výkonné firmy krachujú a ich výrobky z trhu miznú. Pri prevzatí firmy inou firmou je pravidlom zúženie sortimentu. Ceny výrobkov a služieb neklesajú, naopak inflácia je nám podsúvaná ako pozitívny jav. Namiesto zlacnenia výrobkov firmy radšej zvýšia ziskovú maržu. Pochopili silu marketingu a začali ju zneužívať. Spotrebiteľ sa nedočká ani čoraz kvalitnejších výrobkov. Po získaní primeraného trhového podielu sa kvalita výrobkov znižuje, aby ich spotrebitelia kupovali častejšie. Firmy premyslene oslabujú kontrolné mechanizmy štátu, ktoré doposiaľ spotrebiteľov chránili. Stačí iba informácia o tom, koľkým ľuďom dávajú prácu a môžu si robiť, čo chcú.

NAŠI EXPERTI SÚ OPÄŤ MIMO

Tridsať rokov nás presviedčajú o raji, ktorý príde s voľným trhom. Keďže "raj" nefunguje nielen u nás, ale nikde v postkomunistických krajinách, tak vymysleli inovácie. O tom môžu tárať desiatky rokov a presviedčať spoločnosť a vlády o ich a nie svojej neschopnosti. Slovensko ani žiadny iný štát sa nemôže v inováciách rovnať Číne. Vlani prišlo 22% zo všetkých žiadostí o medzinárodný patent z Číny, čo je najviac zo všetkých krajín sveta. Ako sa to prejavilo na čínskej ekonomike? Nuž nijako. Podľa Alicie Garcia-Herrerovej, šéf ekonómky pre Áziu v banke Natixis, ktorá analyzovala jednotlivé faktory, sú zdroje rastu Číny úplne inde.

JEDNO SLOVO, KTORÉ VYSTRAŠÍ VÝROBCOV

Čo by sa stalo, keby k názvu tovaru povinne pribudla krajina výrobcu hlavnej zložky tovaru či krajina, kde sa tovar finalizuje? Napríklad tričko Bangladéš, mäso Poľsko, Audi Maďarsko. Spotrebiteľ by to určite uvítal, pretože by dostal okamžitú informáciu o pôvode tovaru. Značky, ktoré sa tvária, že tovary vyrábajú v EU, by boli pod tlakom zlacniť výrobky pochádzajúce z iných krajín. Nezaplatíte rovnakú sumu za tenisky Pakistan ako za tenisky Nemecko. Keď sa dokázalo presadiť množstvo informácií na obale výrobkov, iste by išlo aj toto. Slovenskí výrobcovia by mohli podobný zákon podporiť, pretože by bol oveľa účinnejší, ako sto reklamných kampaní.

ČO NÁS NAUČÍ ČOKOLÁDA O TRHOVOM HOSPODÁRSTVE

Médiá nedávno zverejnili príbeh veľmi úspešnej firmy. Jej produkty sú kvalitné a cenovo dostupné. Jeden moment z histórie firmy ma dosť zaujal. Firma sa desiatky rokov zaoberala výrobou množstva rôznych produktov z čokolády. Až vymysleli top produkt - známy štvorec. Čísla ukázali najväčší záujem zákazníkov práve o tento produkt. Všetky sily zamerali na zlepšenie kvality tohto jediného produktu a výrobu ostatných tovarov zastavili, aj keď prinášali zisk. Firma postupovala správne, zefektívnila výrobu a maximalizovala zisk. Spotrebiteľ však prišiel o množstvo chutných výrobkov. Každý z čitateľov si spomenie na skvelé výrobky, ktoré z trhov zmizli. Naozaj trhu diktujú spotrebitelia?

MODERNÉ A ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO - VIZITKA 100 EXPERTOV. 6. časť

Dokument obsahuje aj komický prvok - znížiť mieru nedôvery v súdnictvo zo súčasných 62 % opýtaných na 53 % do roku 2024, teda do ďalších volieb. Keďže témou posledných volieb bola korupcia, tak zníženie nedôvery na 53% je biedny výsledok. Z celej vízie prevláda pocit sklamania. Ani nová politická reprezentácia sa nezmohla na nič iné, len opakovanie fráz, ktoré nefungujú. Dokument neobsahuje žiadny prevratný prvok, ktorý by mohol byť nádejou na zlepšenie ekonomickej situácie. O mnohom nasvedčuje aj to, že žiadna z kapitol nie je prednostne zameraná na ekonomiku. Nakoniec, nič iné sa očakávať nedá, riešenie nepozná žiadna postkomunistická krajina.

MODERNÉ A ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO - VIZITKA 100 EXPERTOV. 5. časť

Nezabudli ani na lákanie mozgov. Tvrdia, že prinesie zvýšenie HDP do roku 2030 o 1% a zvýšenie produktivity práce zo 73% priemeru EU na 90%. Ak sa dovtedy EU rozšíri o časť Balkánu a zároveň sa do priemeru prestane rátať Británia, je to vcelku možné. Pomôže nám 1000 expertov zo zahraničia. Fascinujúce je, že najdôležitejší vládny materiál môže obsahovať takéto nepodložené údaje. Ako je spočítaná situácia na trhu, konkurencia, marketing a rad ďalších vplyvov aby mohol byť vyslovený takýto odhad? Z akých oblastí tí experti majú byť? Keď už niečo vymyslia, čo ťažko, ako ich firmy udržíme na Slovensku?

MODERNÉ A ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO - VIZITKA 100 EXPERTOV. 2. časť

Máme tu 1,027 miliardy eur na novú Stratégiu pre integráciu Rómov. Pobavenie vyvoláva presný cieľ znížiť mieru rizika chudoby detí z 84 % na 67 %. Je teda jasné, že vymyslené nie je nič. Keby bolo, chudoba by klesla na 0%. Pôjde opäť o vyhodené peniaze, ako pri všetkých doterajších pokusoch. 1,097 miliardy eur sa vynaloží nato, aby 10 tisíc ľudí z najťažšie zamestnateľných skupín získalo prácu. To je 100 000 eur na jedného nezamestnaného. Je zjavné, že "experti" si svoje návrhy ani len neprepočítali. 23 mil. eur na mobilitu pracovnej sily. Namiesto zmysluplných návrhov opäť len ďalšie vyľudňovanie vidieka.

MODERNÉ A ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO - VIZITKA 100 EXPERTOV. 1. časť

80 tisíc domácností dostane darček zdarma od nás všetkých. Štát im vymení kotle na pevné palivá. Dokument neuvádza začo ich vymení, ani koľko bude jedna výmena stáť. Rovnako obdarí 24 000 domácnosti v rodinných domoch novou fasádou. Znovu neuvádza bližšie informácie ani dôvod, prečo niekomu daruje verejné prostriedky. Takáto je predstava našich "ekonomických expertov" o zodpovednom využívaní verejných zdrojov. Prvých 1,85 miliardy EUR škrtnutých - prínos k rastu HDP na úroveň 92% EU - nula. Recyklácia odpadu 216 miliónov, prínos k rastu HDP - nula. Nižšia ťažba dreva v chránených oblastiach - 581 miliónov EUR, rast HDP - nula.

DÔCHODCOVIA V BURUNDI SA MAJÚ LEPŠIE AKO U NÁS?

V Burundi, najchudobnejšej krajine sveta, pracuje na jedného dôchodcu trikrát viac ľudí ako u nás, ak nejaký dôchodkový systém majú. O 30 rokov budú vraj na slovenského dôchodcu pracovať len dvaja ľudia. Tento údaj nevypovedá o ničom inom, len o odbornej úrovni ekonómov, ktorí ho šíria. A politici majú ďalší "argument" ako prihrať miliardy fondom druhého piliera. V roku 1900 pracovalo v slovenskom poľnohospodárstve 68% všetkých zamestnancov. V Dánsku, krajine s vyspelým poľnohospodárstvom, pracuje dnes v agrosektore len 2,4% ľudí. A to sú potraviny významným dánskym exportným artiklom. Výška budúcich dôchodkov teda závisí od výkonnosti ekonomiky, nie od počtu pracovníkov.

ZDRAVÝ ROZUM VÍŤAZÍ NAD TUPOSŤOU IDEOLÓGIE

Po komunistickej ideológii nám nanútili ideológiu trhu. S rovnako tupou zanietenosťou. Máme ju už 30 rokov a výsledky vidíme. Prezidenti a premiéri krajín EU majú práve vrcholnú schôdzku. Jednou z podstatných tém je sebestačnosť vo výrobe liekov, citlivých technológií či energie. Politici konečne začínajú chápať riziká otvorenej ekonomiky. Až Covid ukázal zraniteľnosť Európy a závislosť na ázijskej produkcii. Máme síce lacné výrobky, ale problém bude, keď si ich už nebudeme mať začo kúpiť. Trh zľutovanie nepozná. Riešenie môže byť problém, takže budeme zvedaví, čo politici navrhnú. Tento blog už párkrát spomenul Kryptomenu pre 99%. Práve ona môže elegantné riešenie ponúknuť.

KEĎ SA PLNIA UKAZOVATELE NAMIESTO CIEĽA

Poznajú a zneužívajú to manažéri, politici i ekonómovia. Stanovia ukazovatele, o ktorých sa domnievajú, že vedú k cieľu. Cieľ sa nedosiahne, ale ukazovatele sú splnené. V ekonomike by mala byť cieľom prosperita všetkých občanov. Najvýznamnejší ukazovateľ je HDP. Rast HDP má signalizovať, že občania sa majú stále lepšie. Čo je nezmysel. Politici a ekonómovia sú pre rast ochotný urobiť všetko. Na zdanie rastu roky využívajú infláciu. V mnohých odvetviach však spotreba významnej časti tovarov nerastie, dosiahla spotrebiteľský strop. Človek nezje 10kg potravín denne, nenosí so sebou tri mobily, nemení každú chvílu zariadenie domu. Čo tak začať robiť ekonomiku pre ľudí?

COVID UKÁZAL ZLYHANIA VOĽNÉHO TRHU

Trh postupne presmeroval zdroje do odvetví pre spoločnosť nedôležitých. Bankovníctvo. Jedno z najjednoduchších povolaní na svete. Zvláda ho každý začínajúci mafián i obyvateľ osady s nedokončeným vzdelaním. Prínos pre spoločnosť je minimálny a napriek tomu sú zisky bánk obrovské. Podobne sociálne siete, internetový vyhľadávač, obrovský internetový obchod či dizajnový mobil. Trh takto vygeneroval najbohatšie firmy dneška. Covid však ukázal, že nepotrebujeme stáda ekonómov, odhadujúcich vývoj trhov, ale vedcov, ktorí nás mali upozorniť, že príde nebezpečný vírus a následne pripraviť vakcínu. Ukázal, že potrebujeme posilniť miestne zdroje, aby sa minimalizovali dopady korony. Ukázal tiež, že konkurencia zdravotných poisťovní nič nerieši.

SRANDA V SYSTÉME

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Keby to s tou zodpovednosťou myslela vážne, ako prvý krok rozpustí samú seba. Ale nie. Ide prijať ďalších 5 astrológov, pardón ekonómov, a zvyšovať svoj rozpočet. A bude sprehľadňovať webstránku a komunikovať analýzy na sociálnych sieťach. Keď si ministerstvo financií nedokáže sledovať ani len vlastný rozpočet, tak načo ho teda máme? Ako to má vôbec vypadať v praxi? Pri tvorbe rozpočtu bude predseda rady obchádzať ministrov a poslancov a presviedčať ich, aby znižovali výdavky? Bude ukazovať ministrovi grafy, aby ho donútil šetriť? Však to ten minister dobre vie. Ďalšia zbytočnosť, ktorá sa národu servíruje ako expertíza.

DOJEMNÁ STAROSTLIVOSŤ O PENZISTOV

Pri pravicových stranách má človek často pocit, že penzistu považujú za vyžmýkaný ľudský zdroj, ktorý je pre štát mimoriadne nákladný. A potom rozmýšľa, prečo niektorým pravicovým politikom tak záleží na vysokých dôchodkoch, ktoré vraj má zabezpečiť druhý pilier. Ide o sumu 10 miliárd EUR, ktoré odchádzajú zo slovenskej ekonomiky. Pri odporúčaniach o výbere fondov už neplatia poučky o vyššom riziku, ktoré je spojené s vyšším ziskom. Človek len čaká, kedy začnú odporúčať pákové obchody. Politici rozhodujú koľko percent zo mzdy pôjde na druhý pilier, či pilier bude povinný a tiež rámcujú podmienky pre 5 správcovských spoločností. Treba ešte písať viac?

NEDAJTE SA OBALAMUTIŤ EKONÓMAMI

Inflácia je dobrá a deflácia zlá. Tento módny názor sa tu šíri už pár rokov a napodiv sa mu verí. Vraj ak klesajú ceny, ľudia odkladajú nákupy a čakajú na ďalšie zníženie cien. Ak už deflácia existuje, pohybuje sa v desatinách percenta. Nepublikujú sa pravidelné údaje o jednotlivých odvetviach a už vôbec nie o jednotlivých tovaroch. Ceny niektorých tovarov klesajú a iných stúpajú. Neexistuje žiadna záruka, že od zajtra nezačnú ceny stúpať. A neexistuje nijaká dôveryhodná vedecká štúdia, ktorá by takéto správanie spotrebiteľov dokumentovala. V ekonomike tých dôveryhodných štúdií aj tak veľa nenájdete. A vedeckých už vôbec nie.

KEĎ SA FIRMY NEVEDIA VPRATAŤ DO KOŽE

Nahrávací priemysel mal obrovské zisky, ale nestačili. Vymyslel CD, aby mohol nahrávky predať ešte raz, čím otvoril cestu kvalitnému kopírovaniu. Dnes sa pozeráme na trosky tohto impéria. Automobilky. Ako by ich zaujímali už iba svetlá. Na vozidlách vidno opadávať lak. Trhy boli rozdelené, noví výrobcovia nepribúdali. Prišiel Musk s vozidlom, ktoré má len dve tretiny súčiastok a úspornú prevádzku. A pripravuje lacnú verziu, nový typ batérie a autopilota. Kto by mu neprial úspech? Letecké spoločnosti posunuli sedadlá tak, že sa lietanie stalo nočnou morou. K tomu prirážky na všetko možné, obmedzenie batožiny a klamanie s cieľovými destináciami. A prišiel COVID.

DEŇ, KEĎ UŽ FIRMY NEBUDÚ POTREBNÉ

Postfeudalizmus - sloboda vybrať si svojho feudála. Firmy majú dve hlavné funkcie - produkujú tovary a služby a zamestnávajú spotrebiteľov, aby si výrobky mohli kúpiť. Využitím robotov druhá funkcia zanikne. Firmy produkujú stále nekvalitnejšie tovary, aby dlho nevydržali. Podľa insitných ekonomických teórií majú ceny vplyvom konkurencie klesať. Dnes je to naopak. Firmy pridávajú tovarom "funkcie" a "služby" a naplno využívajú marketing. Pokrokovejší ekonómovia chcú trendy zvrátiť zdaňovaním robotov. Ale pri aizovaných procesoch už firmy potrebné nebudú. Výroby, ktorú je možné plne aizovať, môže prevziať EU a následne mestá a obce. Nepodmienený príjem môže mať aj podobu bezplatnej distribúcie nevyhnutných tovarov.

NAJPRECEŇOVANEJŠIE POVOLANIE NA SVETE

Uhádli ste - manažér. Šport je omnoho koncentrovanejšia súťaž, ako ekonomika, a preto mimoriadne poučná. Najoslavovanejší manažéri majú úspechy len krátky čas. O výsledku rozhodujú robotníci na ihrisku, medzi ktorými vyniká rozdielový hráč. Je to vlastne inovátor, jeho kreativita a inteligencia sa prejavuje pri riešení herných situácií. Je najlepšie platený člen klubu. Najdôležitejší manažér je zároveň najnižší - tréner. Po hráčoch má najvyšší vplyv na výsledok. Ak je inovátorom, mužstvo vyhráva. Stredný manažment je nepotrebný. Zasahovanie prezidenta klubu má negatívny vplyv, napr. projekt Galacticos. Príklad Oakland Athletics ide ešte ďalej. Ukazuje efektivitu matematických metód, ktoré manažéra v podstate nahradili.

POTREBUJEME UDICU, NIE RYBU

41 miliárd je ryba, ktorú spotrebujeme, ale dlhodobo neprinesie našej ekonomike takmer nič. Rovnako aj v ďalších štátoch EU. 1,8 bilióna EUR sa dá minúť úplne inak. EU mohla peniaze sústrediť na výskum a vývoj najnovších technológií - robotizácia, 3D tlač, aizácia. S cieľom skracovať pracovný čas, zlacniť a zjednodušiť výrobky, predĺžiť ich trvanlivosť, zabezpečiť lacné bývanie vo vlastných domoch, energetickú a potravinovú sebestačnosť. Tieto technológie potom distribuovať členským krajinám. Časť ekonomiky dnes už vôbec nemusia zabezpečovať firmy. Automatizované systémy môžu spravovať obce či štáty. Firmy sa môžu venovať službám a výrobkom, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a inováciám.

KEĎ CHCETE NAKUPOVAŤ V NEDEĽU, PRIPLAŤTE SI ZA LUXUS

Je to trhové riešenie. Politici, ktorí si myslia, že ekonomike rozumejú, uctievajú insitný trhový model, ktorý 30 rokov nefunguje. Je dojímavé, že chcú predavačkám dopriať príplatky nedeľnou prácou. Nie sú to tí istí politici, ktorí príplatky tvrdo kritizovali? A ktorí robia všetky opatrenia, aby mzdy boli čo najnižšie a aby zamestnanci boli nevoľníci? Len odhaľujú svoju obmedzenosť, čo im ani nedochádza. Hospodárstvo majú predsa viesť tak, aby predavačky mali dôstojnú mzdu aj v bežnom pracovnom čase. A aby tu neboli vyľudnené dediny, ľudia na týždňovkách, stotisíce pracovníkov v zahraničí a strach z odchodu automobiliek. Keď hospodárstvo riadiť nevedia, nech nezavadzajú.

NOVÉ ZDROJE PRE ŠPORT, KTORÉ SI ZATIAĽ NIKTO NEVŠIMOL

Za komerčné využitie mena športovca alebo klubu sa platí. Ale, ktovie prečo, existujú výnimky - stávkové kancelárie, výsledkové servery, médiá. Stávkové kancelárie žijú zo stávok prijímaných na klub či športovca. Podobne fanúšik kvôli výsledku nenavštívi stránku klubu, kde by z toho mal klub peniaze, ale výsledkový server. Ten tiež žije z výsledkov, čiže komerčne využíva mená športovcov a klubov. Podobne médiá. Články spoplatňujú a predávajú na nich reklamu. Zároveň žiadajú peniaze od vyhľadávačov za spomenutie názvu článku. Analogicky by športovci a kluby mali žiadať podiely za informácie o ich výsledkoch. Nejde o nič iné, len o komerčné využitie ich mena.

eKASA - ZLATÁ BAŇA PRE ANALYTIKOV

Denne má štát k dispozícii milióny údajov o spotrebiteľskom správaní. Každý mesiac môže publikovať presné údaje o jednotlivých okresoch - aká je priemerná výška nákupu, počet nákupov, podiely v spotrebiteľskom koši, tendencie apod. Môže presnejšie sledovať infláciu. Môže uverejňovať informácie o vybraných druhoch tovaru (napr. spotreba zeleniny, ovocia, mlieka, ale aj alkoholu), o podiele domácich tovarov v odvetviach aj okresoch. Môže zaviesť jednotnú metodiku označovania tovarov a z nej zisťovať, koľko a aké druhy tovarov dovážame. Podnikateľom môže pomáhať tým, že upozorní na druhy tovarov, ktoré sú úspešné v menších regiónoch, ale kvôli nedostatku reklamy sa o nich inde nevie.

41 MILIÁRD - NA SPRAVODLIVOSŤ SA PRIHLIADAŤ NEBUDE

7 500 EUR na obyvateľa. Starostovia a primátori, počítajte. Spojte sa a lobujte. Návrh čerpania musí byť múdrejší, ako dláždenie námestí. Navrhnite fond, v ktorom budú mať obce svoju kvótu. Fond bude aicky poskytovať bezúročné úvery občanom, firmám (sídlo aj vlastníci z obce) a obciam - na stavbu jednoduchých domov, fotovoltaiku, tepelné čerpadlá, batérie, aizované pestovanie plodín, moderné poľnohospodárske stroje, linky, aické pekárne, roboty, 3D tlačiarne... Prioritnejšie úrovne budú mať vždy prednosť. Každý bude môcť čerpať iba jeden úver naraz a nesmie byť v registri dĺžnikov. Fond môže pôsobiť desaťročia - bez korupcie aj politických vplyvov.

EURÓPSKA ÚNIA NEMÁ ŽIADNU VÍZIU

Brexit máme za sebou, odstredivé tendencie sa objavujú v Taliansku a exituje aj termín czexit. Slovensko svoj názor dáva najavo volebnou účasťou. Politici opäť zabúdajú na najpodstatnejšie - ekonomiku. Keby anglickým voličom životná úroveň stúpala, za brexit by nehlasovali. EU sa musí sústrediť na prosperitu pre všetkých - masívny nástup robotov, 3D tlače, aizovaných systémov. Tým sa môže rapídne skracovať pracovný čas a znižovať ceny. Nepodmienený príjem môže byť kombinovaný s tovarmi za symbolické ceny. V EU je dostatok výskumných inštitúcií, ktoré môžu pracovať na týchto projektoch. Úžitok z nich musí mať celá EU, nielen národné štáty a pár firiem.

POĎME ROZMÝŠLAŤ NAD NOVOU EKONOMIKOU

V technológiách svet nedobehneme. Ekonomika založená na podplácaní zahraničných firiem (stimuly) skončí. Zabudnime na ideológiu. Hayek nefunguje, rovnako ako Marx. Položme otázky a potom hľadajme odpovede. Ako dosiahnuť priemernú mzdu na úrovni Rakúska? Ako udržať peniaze na Slovensku? Čo je príčinou inflácie a aký vplyv má nenásytnosť firiem? Ako a koľko penazí dávať do obehu? Ako využiť metadáta z registračných pokladní? Je dopyt najlepší stimul? Ako využiť miestne zdroje? Sústrediť sa na 3D tlač, roboty, aizované systémy? Ako nastaviť procesy tak, aby štát či obec neboli najhorším hospodárom? Je prínosné podporovať hromadenie bohatstva u pár jedincov? Využijeme kryptomenu pre 99%?

KRYPTOMENA PRE 99%, PRE TÝCH, KTORÍ NEPOTREBUJÚ BITCOIN NA ZAKRYTIE SVOJICH TRANSAKCIÍ.

Smerovanie ekonomiky určujú staré štruktúry, ktoré doviedli spoločnosť do dnešného stavu. Ich mysle tiež zatemnila ideológia. Kapitalizmus v dnešnej podobne vyčerpal svoje možnosti - v celom svete. O ekonomike treba premýšľať inak. Čo prinesie kryptomena pre 99%? Dopĺňa existujúce meny, na rozdiel od facebookovskej Libry má špeciálne vlastnosti, pre ktoré ju obyvatelia v celom svete príjmu. Umožní využívanie miestnych zdrojov. Prináša pracovné príležitosti, nové značky, nové výrobky, odstránenie chudoby a populačnej explózie, rovnomernejšie rozloženie príjmov, zmiernenie dopadov globalizácie na regióny, zníženie náporu imigrantov, návrat obyvateľov do regiónov, oživenie poľnohospodárstva, ovocinárstva, gastronómie, potravinárstva, remesiel, alternatívnych energií, ľahkého priemyslu, dopravy, cestovného ruchu.

NA FUTBAL PENIAZE MAJÚ, NA MZDY SA MUSÍME SKLADAŤ VŠETCI

Profesionálne súťaže vo futbale sa rozbehli. Polovica ligových hráčov pochádza zo zahraničia. Hokejové kluby tiež hrdo ohlasujú zahraničné posily. Napriek kríze neskrachoval žiadny z futbalových a hokejových ligových klubov. Postupne začínajú súťaže v basketbale, hádzanej, volejbale. Mužské aj ženské kluby tiež musí niekto financovať. A prebehli aj dotované tenisové turnaje. Všetko by bolo v poriadku, keby časť týchto "sponzorov" nedriapala peniaze od štátu na mzdy ich zamestnancov. A keď štát nevyhovie, už aj vyčíslili, koľko zamestnancov prepustia. Ľudí, ktorí vytvorili ich bohatstvo. Spoločnosť si rokmi zvykla na natrčené ruky tých najbezočivejších, ale trhové hospodárstvo by takto fungovať rozhodne nemalo.

VÁŽENÉ STRANY, VIETE VÔBEC, KDE JE SEVER?

RTVS odvysielala dokument o horehronskej obci Pohorelá. Jeho zhliadnutie by malo byť povinné v každej straníckej centrále a čo najčastejšie. Je to smutná realita našich obcí. Dokument nielen o neschopnosti politických strán riešiť problémy, ale vôbec ich pochopiť. Môžu tárať o demokracii, liberalizme, orientácii strany, hodnotiť kampaň, obhajovať tie najbizarnejšie práva a potom sa čudovať nad volebnými výsledkami. V každom obraze, v každej výpovedi rezonoval zásadný problém - EKONOMIKA. Riešiť ho zrušením pokút a nevyveseným reklamačným poriadkom nie je už smiešne, ale tragické. Už volebné programy bola mizéria. A ekonomickí "experti" v médiách ponúkajú namiesto riešení astrologické predpovede.

DIPLOMOVKA, KTORÁ STÁLA SLOVENSKO 10 MILIÁRD EUR

Je smiešne očakávať, že 23 ročný človek napíše 50 strán vlastných myšlienok. To by vysoké školy chŕlili géniov. Štúdiom absolvent preukázal znalosti z odboru. O tom škola je. Nájdu sa aj diplomovky, ktoré bolo lepšie nenapísať, napríklad o druhom pilieri. Podľa NBS priemerné zhodnotenie fondov dosiahlo 1,58%, inflácia 1,9%. Akciové fondy len 2,0 %. Indexové dosiahli 5,3%, ale vznikli až v roku 2012, po krízach. Prirátajme poplatky, kúpu dôchodku v poisťovni rozrátaného na dožitie 90 rokov. 10 miliárd EUR, ktoré mohli pomáhať slovenskej ekonomike odišlo do fondov. Na akciové trhy, ktoré už viac pripomínajú Ponziho schému. Naozaj ohromujúci výsledok.

GROTESKA POKRAČUJE, TERAZ JE TÉMA VODÍK

Už tu boli koridory do Chorvátska, nóta do Británie, ospravedlnenie ctihodným občanom, šíriacim cez Veľkú noc Covid. A teraz vodík. Desiatky rokov vývoja nepriniesli výsledky, dôvody sú známe. Tak to vymyslíme my. Už toto je smiešne. Slovenské firmy nevyrábajú ani jedno auto, autobus, kamión, lokomotívu. Do čoho ho namontujeme? A ešte poskytneme dotácie na nové vodíkové autá. To už rovno dotujme BMW a Mercedesy. Ide o tých istých zákazníkov. Bez dotácií do "vývoja" nás to vyjde lacnejšie. Už sa črtá Smer, ako sa minie 41 miliárd. Treba veriť, že Matovič na to neskočí, keď už novinári sú "víziou" nadšení.

TOTO REFORMY NIE SÚ, PÁN MIKLOŠ

Elita má presne definovať kroky, ako a kedy dostihnúť Rakúsko. Ak to nevie, má sa z verejného priestoru stiahnuť.
1.makroekonomická stabilita. Vyrovnaný rozpočet je správny, ale s prosperitou nesúvisí.
2.vymožiteľnosť práva, ochrana vlastníctva. Nezávislé súdnictvo máme, výsledok sme videli 11. marca. V kauzách vidieť, že ochrana vlastníctva je dokonalá, navyše s prosperitou nesúvisí.
3.deregulácia, debyrokratizácia. Šéfka ŠOI odvolaná, opatrenia schválené, takže v každej druhej krčme môžno bude salmonelóza. Zrušením regulácií však nové firmy nevzniknú.
4.efektívna verejná správa. Menej úradníkov prosperitu neprinesie.
5.znalosti, vzdelanie, výskum. Zbožné prianie. Musk sa rodí raz za 100 rokov. A ako udržať inovatívne firmy na Slovensku?

RIEŠENÍM SÚ JEDINE MIESTNE ZDROJE

Globalizácia nás pekne vyfackala. Kedže sme za 30 rokov neponúkli svetu nič, treba prestať tárať o inováciách a vrátiť sa k využitiu miestnych zdrojov. Donedávna to boli pracovné sily, pôda, lesy, hospodárske zvieratá, niekde fabrika. S rozvojom technológií sa miestnymi zdrojmi stávajú aj energia, 3D tlačiarne, roboty. Technológie idú prudko dopredu v poľnohospodárstve, je teda možný rozvoj malých dedinských prevádzok. To by mohlo prilákať späť aj mladých. Treba investovať do výskumu 3D tlače a robotov tak, aby jednoduchšie výrobky vyrábali malé firmy. A v blízkych centrách by ich kompletizovali aizované systémy. Treba modernizovať a zlacniť stavebníctvo, využívať miestne energetické zdroje.

MÁME NIEKOHO NA RIEŠENIE EKONOMICKÝCH VÝZIEV?

Je ľahké tárať o produktivite, reformách, inováciách. Aké reformy, okrem ľahkého prepúšťania, treba vykonať? Máme ekonomického experta, ktorý vie odpoveď? Inovácie - možno budeme mať šťastie a nejaký Slovák vymyslí produkt, ktorý vyvolá celosvetový dopyt. Ako dosiahneme, aby nepresunul výrobu do Ázie či Rumunska alebo do krajiny, ktorá ho najviac podplatí (stimuly)? Ako dosiahneme, aby firmu nepredal zahraničným vlastníkom? Budeme presne tam, kde sme teraz. Ako dosiahnuť vyššie mzdy? S vyššími mzdami riskujeme odchod niektorých firiem. Pozná niekto riešenie? Ako oživiť ekonomiku mimo veľkých centier? Spoliehame sa na zahraničných investorov a zakladáme sociálne podniky. Výsledky vidíme. Hayek nám asi nepomôže.

BUDE NA MARSE KAPITALIZMUS?

Musk možno vie niečo, čo my ostatní nie. Žeby na tých votrelcoch dávnoveku bolo niečo pravdy? Aký ekonomický systém zavedie na Marse, kde plánuje kolóniu s miliónom ľudí? Je možné, že tamojší novoosadníci odmietnu kapitalizmus. Veď pre mnohých bude práve ekonomický systém a z neho vyplývajúca nerovnosť, či ďalšie negatívne javy, dôvodom na opustenie materskej planéty. Nové technológie - 3D tlač, roboty, aizované systémy, by mohli efektívne plniť dopyt po tovaroch a službách. Napokon, kozmický výskum v minulosti priniesol niektoré technológie aj do domácností. Držme Muskovi palce, práve intenzívny výskum v spomínaných oblastiach by mohol vyriešiť štrukturálne problémy kapitalizmu.

POTEMKIN FINANCOVANÝ Z EUROFONDOV

Vynovené stredy dedín s lavičkami a novou dlažbou, financované z eurofondov, zakrývajú smutnú realitu. Mnoho domov je opustených. Nielen mladí ľudia, ale aj ľudia v produktívnom veku, odišli v tom lepšom prípade do blízkych miest, v tom horšom do Británie, Rakúska, Česka či aspoň do Bratislavy. Premrhali sme miliardy EUR na natretie fasád, primerane schopnostiam nielen komunálnych, ale najmä vrcholových politikov. Nielenže neboli schopní priniesť zmysluplnú víziu rozvoja krajiny, ale ani netušia, že by nejaká mala byť. A tak vidíme chaotické míňanie peňazí ba dokonca časť nevieme ani len vyčerpať. Nikto nepredstavil plán na oživenie ekonomiky miest a obcí.

RÝCHLOSŤ - ČUDNÉ KRITÉRIUM

Dotácie na tepelné čerpadlá, na elektromobily, na "zelené" domy sa minuli rekordne rýchlo. Je dosť neuveriteľné, že stále existuje takéto nesystémové a chaotické mrhanie zdrojov. Rýchlosť podanie prihlášky predsa nemôže byť hlavným kritériom úspešnosti. Ak ide o dotáciu, ktorá prinesie benefity štátu, je potrebné vyčleniť isté časové obdobie, kedy možno o dotáciu požiadať. A po splnení kritérií ju dostane každý. Keď štát nemá dosť zdrojov nato, aby uspokojil každú žiadosť, prostriedky treba presmerovať tam, kde budú použité efektívnejšie. A nie hodiť hocikde pár miliónov a tváriť sa, že sme niečomu pomohli alebo, nebodaj, niečo vyriešili.

AKCIOVÉ TRHY - EXISTUJE UŽ PROGRAM NA ICH OVLÁDNUTIE?

Je skľučujúce dívať sa dennodenne na ekonomické správy. Čo je najdôležitejšie? Predsa burzy. Každý deň tisícky burzových komentátorov vyvolávajú v malých investoroch pocit, že môžu uspieť. A zrejme tomu aj veria. Navinder Singh Sarao uspel pred desiatimi rokmi a stačil nato sám. A tiež dal návod. Otázka znie, či už program na ovládnutie búrz existuje alebo je blízko k dokončeniu. Nik asi nepochybuje, že je realizovateľný. Čo musí spĺňať? Prinášať zisky a zametať stopy. Stačí dohoda najväčších hráčov, ktorí občas utrpia straty. Tie sú kompenzované následným prerozdelením ziskov. Kartelové dohody existujú v najrôznejších sférach ekonomiky, že by sa burzám vyhli?

KÚPITE SI V HYPERMARKETE HODINU PRED ZÁVEREČNOU 50 ROŽKOV PRETO, ŽE SA CENA ZNÍŽI NA 1 CENT?

Firma si nezoberie úver preto, že je lacný. Nižšia cena financovania je príjemný bonus, ale rozhodujúci je očakávaný profit z predaja tovarov alebo služieb.
To je prax. Máme široký front expertov - ekonómov, politikov, centrálnych bankárov. A medzi nimi panuje dojemný konsenzus. Natlačíme do bánk peniaze, znížime ich hodnotu a radostne očakávame, že lacné úvery nám spasia ekonomiku. Pokiaľ by bola táto úvaha pre expertov príliš zložitá, môžu sa láskavo pozrieť na triumf ECB v rokoch 2015-2018. Do eurozóny natlačila 2,7 bilióna EUR. S európskou ekonomikou to ani nepohlo. No ani nemohlo, pretože peniaze sa do reálnej ekonomiky vôbec nedostali.

EKOMOMIKA MÁ SLÚŽIŤ ĽUĎOM, NIE NAOPAK

30 rokov budovania kapitalizmu. Priemerný plat 1 000 EUR. V Rakúsku je to 3 500 EUR.
Urobili sme všetko, čo ekonómovia navrhli - voľný trh, privatizáciu, rovnú daň, nižšiu daň, investičné stimuly, zmeny v zákonníku práce... A stále je rozdiel v platoch 3,5 násobný. Lepšie si nepočínajú ani Česko, Poľsko, Maďarsko, Pobaltie. Takže namiesto tárania o nových mantrách - inovácie, školstvo, sa, milí ekonómovia, ospravedlňte ľuďom a priznajte, že ekonomike vôbec nerozumiete.
Alebo si trúfnete povedať, ktoré konkrétne reformy musíme urobiť aby sme sa Rakúsku platovo vyrovnali? A pridať aj časový harmonogram?

NIKOHO NEZAUJÍMA 66 MILIÁRD EUR PRE SLOVENSKO?

V rokoch 2015-2018 natlačila Európska centrálna banka peniaze v objeme 2,7 bilióna EUR v Asset purchase programmes. Do júla 2021 to má byť ďalších 1,35 bilióna EUR. Spolu je to 12 100 EUR na obyvateľa, 66 miliárd EUR pre Slovensko.
Tieto peniaze skončili na účtoch bánk mimo Slovenska. Do reálnej ekonomiky sa vôbec nedostali. Toto priznala samotná ECB. A zároveň si tie sumy za 5 rokov na Slovensku vôbec nikto nevšimol. Len pre Slovensko by to znamenalo 660 000 nových bytov, či 45 nových automobiliek. Peniaze k dispozícii naďalej sú, pretože vrátené prostriedky sú opätovne používané na nákup dlhopisov.